Ochorenia tráviacej sústavy

Autor: MUDr. Zuzana Pitoňáková

Takmer každý z nás už mal v živote zažívacie ťažkosti. Mnohé, ako zlé trávenie, mierna hnačka, chvíľkové bolesti brucha, sú bežné. Sú síce nepríjemné, ale organizmus sa s nimi dokáže vysporiadať relatívne rýchlo a sám. Najlepšou cestou k prevencii bežných zažívacích ťažkostí je zdravá strava. Iné ochorenia, ako zápaly čriev, žalúdočné vredy, môžu trvať dlho a vyžadujú odbornú liečbu. Medicínsky odbor, ktorý sa špecializuje na ochorenia tráviaceho traktu sa nazýva GASTROENTEROLÓGIA.

Pažerák

Ochorenia postihujúce pažerák môžu byť vrodené (prítomné už pri narodení) alebo získané ( vytvoria sa počas života).

Gastroezofagálny reflux (GER) – jeden z najčastejších problémov novorodencov a malých dojčiat. Prejavuje sa ako časté vrackanie, väčšinou po najedení. Najčastejšou príčinou býva nedostatočne silný zvierač medzi pažerákom a žalúdkom, ktorý nedokáže zabrániť návratu potravy zo žalúdka späť do pažeráka. Príznaky zvyknú vymiznúť medzi 6. a 12. mesiacom postupným dozretím dieťaťa a prechodom na iný typ stravy. Niekedy si stav vyžaduje liečbu.

Atrézia ezofágu – pažerák neústi normálne, t.j. do žalúdka, ale má slepý koniec. Vrodená porucha. Táto vada sa zistí už krátko po narodení, častokrát ešte pred ním. Vyžaduje chirurgický zákrok. Tracheoezofagálna fistula – otvor spájajúci pažerák s priedušnicou. Vrodené. Podobne ako predchádzajúce ochorenie zvykne sa zistiť krátko po narodení, resp. ešte pred ním a vyžaduje chirurgický zákrok.

Žalúdok a črevá

Gastroenteritída – infekčné ochorenie postihujúce žalúdok a črevá. Je zapríčinené rôznymi patogénmi: vírusmi (Rotavírusy), baktériami (Salmonela, Shigella, E.Coli, Stafylokok, Campylobacter) alebo parazitmi (ako sú napr. améby a giardie). Bolesti brucha, kŕče, hnačka, niekedy zvracanie – to sú bežné príznaky gastrointestinálnej infekcie. Väčšinou odznejú samé, bez liekov či inej liečby. V starostlivosti o takto chorého je najdôležitejší dostatočný príjem tekutín, aby nedošlo k dehydratácii.

Hnačka – podráždená a poškodená sliznica čreva posúva zrýchlene svoj obsah (natrávenú potravu), pričom nevie dostatočne odčerpať tekutinu z daného obsahu. Stolica je riedka až vodnatá, vyskytuje sa niekoľkokrát za deň. Príčiny sú rôzne - od bežných infekčných hnačiek, ktoré nevyžadujú okrem hydratácie inú špeciálnu liečbu, až po ochorenia, ako je celiakia či Cronova choroba.

Zápcha – opak hnačky. Obsah hrubého čreva je posúvaný príliš pomaly, pričom je z neho odstránené veľké množstvo vody. Stolica je tvrdá, zriedkavá resp. nepravidelná. Vyprázdňovanie býva problémové až bolestivé. Príčiny môžu byť rôzne - od psychických cez zlú životosprávu až po vrodené vývinové chyby. Liečba závisí od príčiny.

Zápal slepého čreva – apendicidída. Klasické príznaky zahrňujú: bolesti brucha, teplotu, nechutenstvo, vracanie. Najčastejšie postihuje deti a tínedžerov vo veku 11 až 20 rokov. Vyžaduje chirurgický zákrok.

Žalúdočný vred – poškodená a zapálená stena žalúdka. Je vystavená pôsobeniu tráviacich štiav, ktoré ju ďalej poškodzujú. Toto ochorenie je často spojené s prítomnosťou baktérie Helicobacter pylori, a tiež so stresmi. Príznaky – bolesť v ľavom nadbruší, po jedle. Zriedkavo sa toto ochorenie môže vyskytovať aj u detí. Medikamentózna liečba a úprava životného štýlu vedia ochorenie vyliečiť.

Chronické zápalové ochorenie čreva – postihuje staršie deti, tínedžerov a dospelých. Je to autoimunitné ochorenie. Existujú dva hlavné typy:

1. Ulceratívna kolitída – zápal postihuje sliznicu hrubého čreva aj s konečníkom. K hlavným príznakom patria kŕčovité bolesti brucha spojené s krvavými hnačkami.
2. Cronova choroba (Granulomatózna enterokolitída) – zápal postihuje celú tráviacu rúru. Zápal preniká cez všetky vrstvy čreva a teda nielen sliznicu, ako je to pri ulceratívnej kolitíde. Príznaky: hnačky, kŕčovité bolesti brucha, zvýšená teplota.

Liečba býva medikamendózna, niekedy je potrebný chirurgický zákrok.

Celiakia (Gluténová enteropatia) – najčastejšia príčina podvýživy u nás. Stena čreva je ničená vlastnými protilátkami, ktoré sú namierené proti gluténu a útočne reagujú aj na bunky črevnej sliznice. Glutén (lepok) je bielkovina povrchových vrstiev obilných zŕn. Ľudia postihnutí celiakiou majú problémy s trávením potravy, v ktorej sa také zrná v rôznej podobe nachádzajú. Trpia spenenými hnačkami, bolesťami brucha, nafukovaním, celkovým neprospievaním, depresiou. Príznaky miznú po nasadení tzv. bezlepkovej diéty. Diagnóza sa dá stanoviť z moča, krvi a z odobratej vzorky čreva (biopsia). K prevencii významne prispieva pridávanie obilninových výrobkov (kaša, piškóty, pečivo) do jedálnička deťom až od ukončeného 8. mesiaca.

Pečeň, žlčník, podžalúdková žľaza

Cystická fibróza (Mukoviscidóza) – je chronické dedičné ochorenie. Je to ochorenie, pri ktorom orgány produkujúce sekréty a šťavy nedokážu tieto vytvoriť riedke, aké by mali byť, ale sú nadmerne husté. S tým súvisí poškodenie orgánov. Najviac bývajú postihnuté pľúca. Pečeň: cirhóza. Žlčník: žlčové kamene. Pankreas: poruchy metabolizmu tukov, cukrov a bielkovín – podvýživa. Liečba je zameraná na náhradu pankreatických enzýmov, na vysokoenergetickú diétu. Súčasná medicína nevie príčiny tohto ochorenia vyliečiť.

Hepatitída – zápal pečene. Činnosť zapálenej pečene je obmedzená. K najčastejším príznakom patrí žltačka, únava, bolesti v pravom podrebrí. Príčiny sú rôzne. U detí sa najčastejšie môžme stretnúť s vírusovou hepatitídou typu A. Mierne formy hepatitídy A sa môžu liečiť aj v domácich podmienkach, pri vážnejších stavoch sa odporúča hospitalizácia.

Tráviaca sústava

Ochorenia dýchacej sústavy

Čierny kašeľ (lat. pertussis) alebo divý kašeľ je výlučne ľudské ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Bordetella pertussis. Dnes sa vďaka očkovaniu v civilizovaných krajinách vyskytuje ojedinele. V krajinách tretieho sveta naďalej spôsobuje veľa úmrtí najmenších detí (ročne umiera podľa WHO viac než 200 tisíc detí.^{[chýba zdroj]})

Ochorenie sa prenáša kvapôčkovou infekciou, jeho inkubačný čas je 6 až 20 dní. Baktéria B. pertussis infikuje sliznice dýchacích ciest, spôsobuje ich zápal, ktorý vedie k nadmernej sekrécii hlienu. Zmeny na sliznici spôsobujú zvýšenú dráždivosť, čo vedie k prejavom dýchavičného kašľa. Prvé príznaky môžu pripomínať obyčajnú nádchu s horúčkami a pokašliavaním. Po piatich až desiatich dňoch horúčky ustupujú, ale mení sa charakter kašľa, ktorý je dráždivý a opakuje sa v záchvatoch najčastejšie v noci. Záchvaty kašľa sú kŕčovité, človek až nemôže dýchať. Typický je prudký nádych pripomínajúci hlas kohúta. Kašeľ sa opakuje a končí vykašlaním hlienu alebo vracaním. Záchvatov môže byť v najhoršom štádiu aj niekoľko desiatok, čo znemožňuje spánok, dieťa sa nevie najesť a je celkovo vyčerpané. Toto štádium trvá dva týždne až mesiac, potom kašeľ spontánne ustupuje. Najviac sú ohrozené najmenšie deti a dojčatá. Kvôli nedostatočne vyvinutému kašľaciemu reflexu sa dusia a často sa dostávajú do komplikovaných stavov spojených s otitídami (zápaly stredného ucha) a pneumóniami (zápaly pľúc). Najmä pneumónie majú smrteľný priebeh.

V súčasnosti sa výskyt čierneho kašľa na území Slovenska minimalizoval, ale aj napriek tomu sa občas ojedinele objavuje (desiatky prípadov ročne). Najčastejšie postihuje deti a mládež vo veku 12 – 18 rokov a dospelých. Celosvetovo sa uvažuje o odporúčaní preočkovania adolescentov aj dospelých.

Očkovanie proti čiernemu kašľu je na Slovensku zavedené od roku 1959. Deti absolvujú očkovanie v rámci 1. roku života hexavalentnou vakcínou proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, obrne, invazívnym hemofilovým ochoreniam a hepatitíde typu B a v 6. roku života sú preočkované proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. V súčasnosti sa používa acelulárna vakcína, ktorá je menej reaktogénna ako pôvodne používaná celobunková vakcína proti čiernemu kašľu.

Funkcia dýchacej sústavy

Zloženie a funkcia
Dýchaciu sústava ľudí a zvierat môžeme rozdeliť na dve funkčne odlišné časti. Prvá, prívodná časť má za úlohu ohrev, zvlhčovanie a prečisťovanie vzduchu vstupujúceho do pľúc. Druhá, dýchacia časť, má za úlohu výmenu kyslíka a oxidu uhličitého medzi krvou a vzduchom.
•Prívodná časť 
•nosová dutina (lat. cavum nasi) 
•hrtan (lat. larynx)
•priedušnica (lat. trachea) 
•prieduška (lat. bronchi) 
•priedušnička (lat. bronchioli) 

•Dýchacia alebo respiračná časť (z (lat. spyro = dýchať) 
•pľúca (lat. pulmones) 
•alveol (lat. alveoli) 
•Ostatné časti 
•popľúcnica (lat. pleura pulmonalis, alebo visceralis) 

Dýchací plyn
Dýchací plyn je plyn, alebo zmes plynov určených na dýchanie. Ak nejde o čistý plyn (kyslík), nazýva sa aj dýchacia zmes. Prirodzeným dýchacím plynom je vzduch. Iný dýchací plyn sa môže používať z medicínskych dôvodov, alebo tam, kde je vzduch nedostupný alebo nevhodný na dýchanie. Väčšina umelých dýchacích plynov sa pripravuje zmiešavaním vzduchu s kyslíkom a/alebo inertnými plynmi.Bezpečný dýchací plyn musí spĺňať tri základné podmienky:1.Musí obsahovať dostatočné množstvo kyslíka na podporu životných funkcií, udržiavanie vedomia a činnosti organizmu, 2.nesmie obsahovať škodlivé zložky (najčastejšími neželanými prímesami dýchacích plynov sú oxid uhoľnatý a oxid uhličitý), nesmie sám o sebe nadobúdať škodlivé vlastnosti (napríklad kyslík je pri zvýšenom tlaku toxický). ŽivotŽivot je, podľa klasickej ešte starovekej definície, forma bytia živých bytostí (po latinsky: vivere est viventibus esse).